Pre Provinciu Nemecko-Rakúsko to bola premiéra. V dňoch 20.-22. novembra 2015 sa v Obernzelli po prvýkrát konalo na provinciálnej úrovni stretnutie 1. a 2. vekovej skupiny sestier (od roku narodenia 1954). 21 z nich sa stretlo, aby sa zaoberali témou „Veriť mladým“. Dni stretnutia z veľkej časti pripravil a obohacoval Prof. Dr. Martino Lechner z Benediktbeuernu, ktorý nám priblížil impulzy projektu pastorácie povolaní nemeckej konferencie rehoľníkov.
Na začiatku bola práca s textom Zjv 10,8-11, osobné zamyslenie sa a podelenie sa o vlastnej ceste povolania. Ktoré slovo z Písma ma sprevádzalo pri mojom rozhodovaní, na mojej ceste povolania? Čo má pre mňa „sladkú chuť“? Čo ma teší? Čo je pre mňa „horké“? Čo je ťažké? Kam ma to ťahá? Čo je teraz na rade?
V sobotné predpoludnie nás vzal Prof. Lechner na myšlienkovú púť od pastorácie k evanjelizácii. Cieľom Cirkvi (a reholí) nie je sebazáchova, ale ohlasovanie Božieho kráľovstva. Ľudia musia zakúsiť, že Boh spásonosne koná. Túto radostnú zvesť nemusíme vytvárať, ale stelesňovať. Sme povolané – tak, ako pôrodné asistentky – sprevádzať k životu to, čo Boh vložil do každého človeka a najmä do mladých ľudí, aby sa svet pretvoril zvnútra navonok.
Po týchto impulzoch sme sa zamýšľali nad otázkami: Ktoré sú silné stránky nás, sestier Najsvätejšieho Spasiteľa? Čo by chýbalo na koncerte evanjelizácie, keby nás a našej charizmy nebolo? Pri následnom podelení sa bola vyjadrená veľká vďačnosť za dedičstvo matky Alfonzy Márie.
Popoludní sme sa ponorili do sveta dnešných mladých. Kľúčové slová ako „pluralizmus“, „individualizmus“, „globalizácia“ a „digitalizácia“ dostali telo a dušu, okrem iného aj vďaka „sínusovej štúdii“ prostredia. Jasnejšie sme si uvedomili, že mladí dnes stoja pred veľkou výzvou sami si zariadiť život a pragmaticky si voliť to, čo ich posúva ďalej.
Prof. Dr. Lechner následne predstavil päť téz, týkajúcich sa vzťahu „Cirkev a mladí“. Spomenul existenciu nového vzťahu osoby k inštitúcii a že Cirkev musí mladým „sadnúť“. Mladí ľudia sa už necítia byť viazaní povinnosťou, ale využívajú skôr dobrú príležitosť. Preto musí byť konanie Cirkvi kontemplatívne, participatívne a diferencované, aby ohlasovalo túto zvesť o Božom kráľovstve.
V štyroch skupinách vytvorených podľa poslania sestier (práce v komunite, sociálna práca, školstvo, iné úlohy) sme sa pokúsili preniesť naše uvažovanie do nášho konkrétneho života.
Sobotný večer sa niesol v duchu „hravej“ radosti. Zopár mladých pripravilo so sr. Sarou aktivitu s výrazmi a témami zo sveta mladých ľudí. Pri veselých pokusoch o ich vysvetlenie, pantomíme a tanci sme sa veľa nasmiali.
V nedeľu sme s domácou komunitou v Obernzelli najprv slávili patrocínium kláštorného kostola – Krista Kráľa. Následne sme sa mali zamerať na konkrétne kroky pre to, aby impulzy z tohto víkendu nevyprchali: „formácia srdca“ (vlastného a našich spolupracovníkov), rozvíjanie kvality našich vzťahov, pozornosť počas bežného dňa a vydávanie svedectva ľuďom o tom, že „Boh je pre Teba tu“.
Víkend, ktorý všetky sestry vnímali ako veľmi živý a obohacujúci, bol zakončený piesňou „Vydanie sa na cestu k životu“. Kiežby v tomto zložení nebol posledný!
sr. Sara Thiel
