Pre rehoľníkov je tu tento fundamentálny odkaz už od II. Vatikánskeho koncilu.

Témou našej kapitule je tentokrát:

Odvážme sa s dôverou v Boha žiť stále viac ako sestry Najsvätejšieho Spasiteľa.

Naša zakladateľka, matka Alfonza Mária, ktorej blahorečenie budeme prežívať o pár týždňov, nám poukázala na cestu tomuto: Sama zakúsila a odovzdala ďalej vykupujúcu lásku a Božie milosrdenstvo v hlbokom pohľade na Ježiša. Koľko generácií sestier pred nami, ale aj my, ideme v jej stopách.

Okrem špirituála Bernharda Webera je tu s nami na jeden a pol dňa aj jezuitský páter z Marseille Jean-Luc Ragonneau. Počúvame prednášky obidvoch. Ponúkajú nám rôzne aspekty našich prameňov, ktoré si nanovo uvedomujeme.

Podľa želania našej zakladateľky by sme sa mali dívať na nášho Spasiteľa - ktorý je podľa pápeža Františka vteleným Božím milosrdenstvom - „dňom a nocou“ a mali by sme byť „ako On“.

Príliš veľké šľapaje pre naše nohy?

Dívať sa na druhých s uznaním, v každom rozpoznávať Boží obraz, aj v ukrivdených a trpiacich... prijať každú spolusestru takú, aká je, a mať ju rada, lebo aj do nej Boh vložil istú nádej – to obsahujú naše životné pravidlá.

Matka Alfonza Mária sa počas svojho života cítila slabá – a práve jej obmedzenia – jej duševné, často chorobami ohrozené rozpoloženia – ju často robili otvorenou s dôverou sa celkom dať k dispozícii.

Toto vedomie nám pomáha v pohľade na dnešnú situáciu našej rehoľnej spoločnosti, ako sa javí dnes, aj v histórii, na skúsenosti uplynulých rokov a v pohľade do budúcnosti.

Dôverujeme v to, že nemusíme dokonale zariadiť všetko samé, že naša kongregácia je „Jeho dielom“: čerpáme nádej z prameňov Spasiteľa.

Preto dúfame, že budeme schopné nastaviť pre seba a pre spolusestry nášho rehoľného spoločenstva duchovnú „výhybku“ smerom do budúcnosti, a so zreteľom na uskutočňované poslanie aj pre všetkých ľudí, ku ktorým sme poslané.